Jdi na obsah Jdi na menu
 


Do ustálených pomerov v Európe na konci 18 storočia radikálne zasiahla Francúzska revolúcia jej Dôsledky otriasli feudálnymi základmi štátov Panovníci v európskych monarchistických štátoch sa obávali, aby pod jej vplyvom nevypukli revolúcie aj v ich vlastných krajinách Zanechali preto vzájomné spory a začali sa spájať do koalícií ktorých cieľom bolo spočiatku potlačenie francúzskej revolúcie a obmedzenie jej vplyvu. Na spoločnom boji proti Francúzsku sa v roku 1791 dohodli predstavitelia dvoch významných európskych monarchií Pruský Kráľ Fridrich Wilhelm II. A Rakúsky cisár Leopold II. Prípravy na vojnu sa urýchlili keď po náhlej smrti Leopolda II. Roku 1792 nastúpil na rakúsky trón František II. Francúzi v snahe predísť intervencii vyhlásili v apríli roku 1792 rakúsku a prusku vojnu. V júli však vstúpili rakúske a pruské vojska hlboko do Francúzska. V rozhodujúcej bitke pri meste Valmi Francúzska revolučná armáda ich útok odrazila a donútila ich ustúpiť. Francúzi potom prešli do ofenzívy vyhnali Habsburgovcov z terajšieho územia Belgicka a obsadili Holandsko a Ľavý breh Rýna. 21.9.1792 Francúzsky konvent zrušil monarchiu a vyhlásil prvú republiku nasledujúce revolučné udalosti vyvrcholili popravou Francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. A Kráľovnej Márie Antoanneti To podnietilo Monarchistické vlády Španielska, Holandska, Veľkej Británie a Toskánska aby sa pripojili k rakúsku a prusku dôležitú úlohu zohrala Veľká Británia, ktorá sa cítila byť ohrozená rýchlim rozvojom priemyslu poľnohospodárstva a obchodu vo francúzsku . V snahe udržať si svoje dominantne postavenie vo svete začala Veľká Británia podporovať vznik rôznych protifrancúzskych koalícií. Prvá koalícia vzniká pod jej vedením roku 1793 jej účastníkmi Okrem Veľkej Británie boli Prusko, Rusko, Rakúsko, Španielsko, Kráľovstvo Holandské a Neapolské, Sardínia s Piemontom a niekoľko nemeckých kniežactiev. Nebezpečenstvo vojenskej intervencie prinútilo Franc. vládu vyhlásiť všeobecnú vojenskú povinnosť. Novo vzniknutá narýchlo vycvičená revolučná armáda bola nútená z nevyhnutnosti používať nove spôsoby vedenia vojny. Dôležitú úlohu v jej stratégii zohrávalo odhodlanie vojakov bojujúcich za vlasť to nakoniec viedlo k viacerým výťaztvám nad koaličnými vojskami. V 1793 dosiahli Francúzi významné výtaztvo nad Britmi pri meste Toulon. V tejto bitke sa vyznamenal mladý kapitán delostrelectva Napoleon Bonaparte. Úspechmi povzbudení Francúzi prešli postupne od obrany vlastného štátu k dobývaniu iných území. Odvahu k expanzii im dodávala nielen výborná, bojovým duchom, prekypujúca armáda, ale aj dobrý velitelia medzi nimi vynikal Napoleon vojenskú taktiku revolučnej armády doviedol na vysoký stupeň jej účinnosť bola založená na rýchlom premiestnení vojsk nečakaných útokoch efektívnom využívaní delostrelectva znásobenou početnou prevahou. Tato taktika doviedla Napoleona, ktorý dosiahol hodnosť generála k ďalšiemu úspechu: K obsadeniu Talianska následne udrel so svojou armádou na Rakúšanov a prinútil ich uzavrieť mier. Tieto kroky boli len akousi prípravou na ovládnutie východných trhov. Ďalšie výboje Francúzskej armády pod Napoleonovým vedením smerovali do Egypta odkiaľ chcel postupne ohrozovať britské kolónie v Indii. Tieto akcie francúzskej armády podnietili roku 1799 VB k vzniku druhej proti francúzskej koalície jej účastníkmi boli okrem VB aj Rakúsko, Rusko, Španielsko, Neapolské kráľovstvo aj Turecko. Hrozba intervencie koaličných vojsk a narastajúce problémy vo vnútri štátu prinútili bezradne direktórium, ktoré vtedy vládlo vo francúzsku k povolaniu Napoleona do Paríža. Ambiciózny a schopný generál Napoleon Bonaparte v tom čase už najvyšší veliteľ franc. armády dokonale využil ponúknutú príležitosť. Pod zámienkou ochrany republiky uskutočnil štátny prevrat. Postupne sústredil do svojich rúk všetku moc. Roku 1799 bol ústavne vyhlásený za prvého konzula o tri roky neskôr za doživotného konzula s neobmedzenou mocou. V krajine postupne nastolil vojenskú diktatúru. Jeho tvrdé opatrenia však viedli postupne k zlepšeniu hospodárskej situácie v štáte tým si získal v ľude popularitu, ktorá mu pomohla v rozširovaní osobnej moci. To využil roku 1804, keď sa nechal senátom vyhlásiť za cisára. Najvýznamnejším Napoleonovým krokom bolo vydanie občianskeho zákonníka Code CIVIL, ktorým zjednotil právny poriadok na celom území francúzska. Napoleonove ambície však smerovali vyššie ako sám povedal: „dokončili sme román o revolúcii teraz musíme začať písať dejiny zvyšok je iba filozofia.“ Dejinami myslel vybojovanie rozhodujúceho vplyvu francúzska vo svete. Na ceste k tomuto cieľu mu stala VB. Prekonať ju mohol len s pomocou silných spojencov preto vyvinul veľké úsilie aby sa zblížil s Ruským cárom Pavlom. Záhadná vražda cára však jeho zámery prekazila. Hrozba izolácie prinútila Napoleona 1802 uzavrieť s VB mier. Prímerie, ktoré trvalo 1 rok využil na prípravu stavby dopravného loďstva a veľkej armády na vpád do Británie. Angličania sa snažili odvrátiť hroziacu inváziu do ich krajiny vytvorením novej koalície zo štátov, ktoré by z východu zaútočili proti Napoleonovi. Francúzi aby zmarili ich zámer usilovali sa nakloniť na svoju stranu Rakúšanov. Tí sa však pripojili k 3. protinapoleonskej koalícii, ktorá vznikla v roku 1805 spojili sa v nej VB, Rakúsko, Rusko, Neapolské kráľovstvo a Švédsko. Pod tlakom novej strategickej situácie po prehratej bitke pri TRAFALGARE upustil Napoleon od pôvodného plánu napadnúť VB Armádu obrátil proti Rakúšanom a Rusom. Verný svojej taktike porazil nepriateľa priamo na svojom území vtrhol roku 1805 do rakúska a pochodoval na Viedeň rakúsky generál Mak ktorý so svojou 30000 armádou mal zadržať Napoleona a do príchodu ruskej armády sa však dostal do obkľúčenia. V októbri 1805 v juhonemeckom Ulme kapituloval. V dôsledku jeho kapitulácie sa Viedeň 12.11.1805 vzdala bez boja. Rakúsky cisár sa zachránil útekom do Olomouca. Ďalšie Francúzske taktické vojnové operácie viedli aj do Bratislavy ktorú 27.11. obsadili približne 10000 vojakov. V Bratislave kvôli nedostatku ubytovacích priestorov museli ľudia ubytovať vojakov aj vo svojich domovoch. Po troch dňoch vojaci odišli na Južnú Moravu kde sa armády sústreďovali k veľkej bitke ktorá dostala názov BITKA TROCH CISÁROV. V okolí Slavkova sa 2.12.1805 v ranných hodinách začala jedna z najväčších a najrozsiahlejších bitiek obdobia Napoleonských Vojen. Na strane spojencov sa zúčastnilo 70000 ruských a 15000 rakúskych vojakov vyzbrojených takmer 230 kanónmi. Francúzska armáda mala približne 75000 vojakov a okolo 300 kanónov. Spoločný veliteľ rakúskych a pruských vojsk bol generál KUTUZOV. V rozhodujúcich chvíľach sa však ujímal vedenia sám cár Alexander I. Prítomný bol aj Rakúsky cisár František II. Francúzom velil sám Napoleon. Vďaka jeho taktickým schopnostiam vojenskému majstrovstvu a odhodlanosti franc. vojakov utrpeli Rakúske a Ruské vojska zdrvujúcu porážku. Po kapitulácii museli spojenci požiadať o prímerie, ktorého podmienky určovali Francúzi. Podľa nich sa museli ruské vojská okamžite vrátiť do vlasti. Do Bratislavy, ktorá pripadla Napoleonovi prišla 13.12. 1805 francúzska okupačná armáda pod vedením Maršala Davuta. 26.12 podpísali v zrkadlovej sieni primaciálneho paláca mierovú zmluvu medzi rakúskom a francúzskom známu ako Bratislavský mier. Za Francúzsko podpísal minister zahraničia Tairan a za Rakúsko knieža Lichstenstain. Neskôr vo Viedni ju podpísal aj Napoleon a v Holiči aj František II. Na základe zmluvy sa Rakúsko muselo vzdať územia v taliansku súčastne prišlo aj o svoj vplyv v Nemecku a ukončilo tak tisícročnú hegemoniu v tejto oblasti. Navyse muselo zaplatit aj vysoke vojnove náhrady, Bratislavským mierom sa vsak konflikty nekončili. V rokoch 1806-1807 bola vytvorená z iniciatívy VB 4. veľká koalícia kde sa spojili VB Prusko Rusko a Švédsko. Počas bojov prevzal iniciatívu Napoleon. Francúzska armáda prešla nemeckom a rozdrvila Prusko. Veľkú časť Pruskej armády ktorej velil sám cár porazil pre Awerstade Maršal Davu V ten istí deň porazil 14.10.1806 porazil pri Jene Napoleon inú Pruskú armádu. Potom prenasledovali nepriateľa cez cele pruské územie. Francúzsky vojaci na cle s Napoleonom víťazne vstúpili do Berlína. Tu nariadil Napoleon kontinentálnu blokádu ako odvetu za námornú blokádu ktorú zaviedla VB tovar ktorý napriek blokáde prenikol na kontinent Francúzi demonštratívne ničili. Francúzske cisárstvo bolo na vrchole svojej moci. Napoleon oslavoval svoje výtaztvá podobne ako rímsky cisári stavbou víťazných oblúkov. Roku 1808 keď sa zdalo že prvenstvo francúzska na kontinente je zabezpečené sa začali objavovať v impériu prvé trhliny. Najprv sa zaplietlo do vyčerpávajúcej vojny v Španielsku ktoré chcelo potrestať za porušovanie kontinentálne blokády. To využilo Rakúsko a v roku 1809 vstúpilo s Francúzskom opäť do vojny o obsadilo Bavorsko ktoré bolo Napoleonom spojencom. Napoleon však niekoľkými výťaznymi bitkami dobyl Bavorsko späť. Potom zamieril s armádou na Viedeň a obkľúčil ju 1.6.1809 zaútočila časť francúzskej armády na BA a pokúšala sa ju dobyť ničivou delostreľbou. Po bojoch sa podarilo Francúzom BA obsadiť. Počas pobytu v meste vypálili bratislavský hrad. Boje BA však boli len ďalšou Napoleonovou lesťou. Francúzi sa v tajnosti pripravovali na rozhodujúcu bitku ktorá sa odohrala 5.7.1809 v blízkosti Viedne pri Wagrame. Aj v tejto bitke Napoleonove vojská Rakúšanov porazili. Vojna sa skončila 14.10 podpísaním Šenbruckého mieru. Táto mierová zmluva stanovila Rakúsku tvrdé podmienky. Udalosti rovnako ťažko postihli aj Bratislavu, ktorej počet obŕv z 25000 klesol na 10000. Znovu sa zdalo že Napoleon ktorý sa oženil s cisárovou dcérou Máriou Lujzou je neporaziteľný. Jedinou mocnosťou na európskom kontinente bolo Rusko, ktoré porušovalo kontinentálnu blokádu proti Británii. Preto sa Napoleon Rozhodol Naň zaútočiť jeho veľká armáda o sile 500000 mužov vtrhla roku 1812 do Ruska. Ruská armáda ktorej velil generál Kutuzov použila taktiku spálenej zeme. Napoleonova Armáda nemala z čoho dopĺňať svoje zásoby. Po bitke pri Vorodine v ktorej Napoleonove vojská nakoniec zvíťazili vstúpili Napoleonove vojská do Moskvy. O dva dni Rusi na príkaz guvernéra Rostorpčina mesto zapálili. Po bitke pri rieke Berezine sa Napoleon rozhodol pre návrat. Jeho vyčerpaná armáda však pri ústupe musela odrážať útoky ruských vojsk, tie ich nútili ísť po ceste, na ktorej prišli. Vrátiť sa podarilo len malej časti zdecimovanej armády. Európa vycítila definitívne zlomiť Napoleonovu moc. Rozhodujúce stretnutie z jeho armádou sa odohralo 16-19.10.1813 pri Lipsku v tzv. bitke národov kde sa podarilo Napoleonovu armádu poraziť. Začiatkom nasledujúceho roku vpadli vojská Rakúšanov Rusov a Prusov do Francúzska. Po niekoľkých bitkách Napoleona porazili. 30.3.1814 vstúpili spojenci do Paríža a Napoleon sa vzad trónu. Obávaného cisára a vojvodcu poslali do vyhnanstva na ostrov Elba. V čase keď zasadal viedenský kongres sa Napoleonovi podarilo ujsť a vrátiť sa do francúzska. Nakoniec s dostal až do Paríža a na 100 dní sa ujal moci. Čoskoro sa znovu pustil do vojny neďaleko Bruselu na pochmúrnej planine pri Waterloo sa odohrala posledná Napoleonova bitka. Pod vedením generála Wellingtona Armády zlozene z Nemcov, Angličanov Belgičanov a Holanďanov ktorým pomohli Rusi definitívne porazili Napoleonovu armádu táto porážka znamenala definitívni koniec jeho cisárstva. Napoleon strávil posledných 6 rokov svojho života na ostrovčeku SV. Heleny v Atlantickom oceáne. Tu nadiktoval svoje pamäti, ktoré prispeli k zrodeniu legendy o ňom. Zomrel 5.5.1821. Napoleonova smrť Ukončila Zložité obdobie v dejinách Európy ktoré bolo plné vojen tragédii a dramatických zvratov. Napoleonove vojny boli dovtedy najväčším ozbrojeným konfliktom aký sa dovtedy vo svete odohral. Pohnutú históriu s pred dvoch storočí pripomínajú početné pamätníky v celej Európe.